Čaj v prírode má čo ponúknuť – aj v meste Wuyi

Dnes sme si vychutnali ďalšiu ochutnávku červených a polozelených čajov z Wuya – navštívili sme priateľskú farmu, z ktorej Tomáš získava niektoré zo svojich červených čajov…

15 kusov na ochutnávanie, porovnávanie, vyberanie tých lepších kúskov a to možno za 2 hodiny = príprava čaju je tu dosť tvrdá práca :))) Hlavne hlava už je ohlúplá z jednotlivých jemných nuáns, vôní atď.

Pozreli sme sa aj na samotné spracovanie čaju, ktoré bolo v porovnaní s predchádzajúcou “továrňou” výrazne mäsitejšie a s menšou starostlivosťou (nie všetkému sa dá venovať pozornosť v takomto objeme).

Napriek tomu značná časť čajov postúpila do ďalšieho kola = večerná ochutnávka v horách.

Na môj vkus sú oolongy vo Wuyi prepečené a strácajú svoj kúsok a energiu – tie najzabijáckejšie sú často len prekryté vôňou a chuťou dreveného uhlia. Pred pár dňami sme ochutnali čaj z “divokej” čajovne, ktorý by sa nevyrovnal ani nie príliš praženému (talianskemu) espressu = prílišné praženie zničí aj ten najlepší čaj…

Pozreli sme si aj veľmi starú (vlastne už archeologicky vykopávanú) dračiu pec z obdobia dynastie Song – cca 960 až 1279 n. l. – na keramiku (až 80 000 kusov na jeden záťah???). Je to len maličkosť, ale čaj je tu neuveriteľne prepojený s celou históriou krajiny a cítiť ho všade!

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Pošli tento příspěvek svému blízkému