Kintsugi je starobylá technika opravy rozbitej keramiky, ktorá vznikla v Japonsku v 15. storočí. Myšlienka tejto techniky vychádza z japonskej filozofie wabi sabi – umenia nedokonalosti alebo umenia prirodzenej jednoduchosti, podľa ktorej aj pokazené veci môžu byť krásne a ich nedostatky nemusia byť na škodu, naopak, stávajú sa súčasťou predmetu.
Každý defekt, prasklina alebo dokonca úplný rozbitok sa stáva súčasťou histórie a života tohto kusu keramiky a nie je dôvodom na jeho vyhodenie – naopak, keramika sa zlepí a môže žiť ďalej.
Vďaka tejto technike sa potom na lepenej keramike vytvárajú akési dekoratívne žily, ktoré rozprávajú jej príbeh a zároveň pôsobia zvláštne, dekoratívne. Trhliny teda nie sú nijako maskované, naopak, sú priznané a zvýraznené krásnou zlatou, striebornou alebo inou farbou. Je to aj veľmi ekologický nápad, pretože poháre, šálky, misky a iné nádoby sa recyklujú a neskončia hneď na smetisku, aj keď sa poškodia alebo rozbijú.
Kapitoly
Čo je na tejto technike také dekoratívne?
Prečo lepené hrnčeky a nádoby vyzerajú tak zaujímavo a esteticky? Pravdepodobne prvok náhody, ktorý vstupuje do hry vo chvíli, keď sa kus keramiky rozbije. Nie je to pravidelný alebo zámerný vzorec, ale úplne a jednoducho dôsledok prírody a fyzikálnych zákonov. Možno práve to je na týchto nádobách také zaujímavé – žiadna ľudská bytosť by sama nedokázala vytvoriť takýto náhodný vzor a možno nám to pripomína dôležitú (aj keď nenápadnú) úlohu, ktorú príroda zohráva v našich životoch.
Aký materiál sa používa?
Na zlepenie rozbitej keramiky sa používal špeciálny tmel, do ktorého sa primiešal farebný prášok alebo sa po zaschnutí tmel natrel štetcom, aby sa zvýraznila farba spojov. Na farbenie spojov sa používalo práškové zlato, striebro alebo platina. Dnes sa však na túto techniku môžu používať všetky druhy lepidiel a iných lepiacich materiálov a umelých farbív.
Druhy kĺbov
Na spájanie keramiky sa používa niekoľko typov spojov. Okrem najbežnejšej techniky nazývanej Hibi, pri ktorej sa používa špeciálny lak alebo tmel a práškové farbivo, existujú dve ďalšie techniky:
Kake no Kincugi rei
Technika, ktorou možno nahradiť chýbajúce alebo nepoužiteľné fragmenty keramiky. Zlato a lak sa používajú na vytvorenie celej veľkej “záplaty” na mieste nepoužiteľného kusu.
Jobicugi
Jobicugi sa tiež používa na nahradenie chýbajúcich častí, ale namiesto zmesi laku a farby sa použije kus keramiky z úplne inej nádoby, čím sa vytvorí akási koláž dvoch nádob.
Ďalšie menej známe techniky
Alternatívne sa na opravu keramiky namiesto tmelu a farby používala aj technika kovových svoriek. Do keramiky sa pozdĺž praskliny vyvŕtali malé otvory a potom sa spojili týmito svorkami. Išlo o akúsi alternatívu šitia dvoch kusov látky ihlou a niťou – len namiesto látky sa keramika spájala kovom namiesto nite.
Táto technika však nebola od začiatku taká populárna, pretože nebola taká estetická a dekoratívna. Dokonca sa hovorí, že keď cisár koncom 15. storočia opravoval keramiku touto technikou, nepáčila sa mu a nariadil remeselníkom, aby vymysleli niečo krajšie. Tak sa vyvinula technika Kintsugi s použitím tmelu, ktorá sa stala takou populárnou, že dokonca istý čas zberatelia zámerne rozbíjali a lepili svoju keramiku, aby bola zaujímavejšia a krajšia.
Vyrobte si Kintsugi doma
Toto umenie si môžete vytvoriť sami doma. Potrebujete len akékoľvek lepidlo alebo tmel vhodný na keramiku alebo iné materiály, podľa toho, z čoho je váš riad vyrobený, a akékoľvek farbivo alebo farbiaci prášok. Rozbitý riad zlepte a spoje potom zafarbite ľubovoľným farbivom – alebo môžete farbivo pred lepením zmiešať s lepidlom. Na internete môžete získať aj celé súpravy Kintsugi, ktoré už obsahujú všetko potrebné.
