Rooibos je druh nápoja, ktorý sa niekedy označuje aj ako čaj, hoci to nie je úplne presné. Čo to vlastne je a ako ho pripraviť a piť?
Kapitoly
Kde ho nájdete a čo je to
Rooibos je nápoj, ktorý sa pripravuje z listov rastliny nazývanej čajovník kapský. Čajovník je rod rastlín z čeľade strukovité. Celkovo sa tu vyskytuje najmenej 240 druhov.
Čajovníky sú kríky, ktoré dorastajú do výšky približne 2 metrov.
Zvyčajne majú hlavný kmeň, z ktorého vyrastajú silné vetvy a množstvo menších vetiev so zhlukmi drobných listov na koncoch. Čajovníky majú trojlaločné listy a žlté kvety.
Vo všeobecnosti sú to suchomilné kríky, pričom väčšina druhov čajovníka rastie v horách. Rastlina rastie výlučne v Južnej Afrike. Okrem asi šiestich druhov sa vyskytuje len na malom území v provincii Západné Kapsko.
Centrom produkcie čajovníka, z ktorého sa vyrába rooibos, je konkrétne pohorie Cederberg.
Tieto rastliny majú celkom špecifické požiadavky na pôdu, ktorá by mala byť piesčitá. Sú náročné na slnečné svetlo, tieň a vlhkosť. To znemožňuje ich pestovanie inde na svete, či už na výrobu rooibosu alebo z čisto dekoratívnych dôvodov.
Ako sa dostal do Európy
Kmeň Khoisan ako prvý začal pestovať čajovník. Domorodí obyvatelia už dlho používajú rooibos najmä pre deti, ktorým dokáže zmierniť koliku. Tento čaj sa podáva aj malým deťom, aby lepšie spali.
Pôvodní obyvatelia Afriky tiež chápu, že tento prírodný liek pomáha proti astme alebo alergiám.
Kúzlo rooibosu potom zostalo na nejaký čas zabudnuté, až kým ho v 18. storočí neobjavili moderní botanici. Švédsky prírodovedec Carl Thunberg si všimol, že miestne kmene varili čaj z rastliny, ktorú vedec opísal ako červený ker alebo rooibos.
O jeho rozšírenie v Európe sa zaslúžil Benjamin Ginsberg. Tohto juhoafrického obchodníka možno v súčasnosti označiť za priekopníka komercializácie rooibosu. Začal ho nakupovať vo veľkom a predávať ďalej.
Ako sa vyrába?
Vďaka nemu si teraz môžeme tento nápoj pravidelne vychutnávať v našich stredoeurópskych podmienkach. Existujú dva druhy tohto čaju, a to červený a zelený. Obe sa vyrábajú v tom istom závode, rozdiel je len v technológii výroby, ktorá stále obsahuje značný podiel ručnej práce.
Zelený rooibos sú len sušené listy.
Zberajú sa skoro ráno a prechádzajú veľmi rýchlym tepelným spracovaním. Výsledný nápoj obsahuje viac antioxidantov a svojou chuťou, farbou a vôňou pripomína zelený čaj. Vo vôni si všimnete trávu a v chuti jemný náznak byliniek.
Červený rooibos vzniká fermentáciou listov.
Táto alternatíva je vhodnejšia. Čajovníky rastú v nadmorskej výške 450 metrov. Rastliny sú produktívne približne 4 až 5 rokov.
Špecifický postup
Výroba rooibosu sa uskutočňuje tak, že sa vetvy dvakrát ročne odrežú asi 30 cm nad zemou. Na výrobných linkách sa krájajú na kúsky veľké približne pol centimetra. Spracované časti potom prechádzajú fermentáciou, ktorá prebieha za pomoci vzduchu a slnečného svetla.
Nápoj má výraznú červenohnedú farbu a sladkastú chuť.
Má nízky obsah trieslovín a neobsahuje kofeín, takže si ho môžete vychutnať aj večer. Je vhodný aj pre deti. Môžu ho piť aj tehotné a dojčiace ženy, pretože rooibos neobsahuje žiadne látky, ktoré by mohli poškodiť citlivé telo.
Prečo ho piť?
Výhody konzumácie tohto nápoja však nespočívajú len v jeho lahodnej vôni a skvelej chuti. Rooibos obsahuje aj množstvo vitamínov a minerálov, ktoré majú priaznivý vplyv na naše zdravie. Rooibos je bohatým zdrojom medi, železa, horčíka, draslíka a ďalších minerálov.
Takisto obsahuje vitamín C a rôzne antioxidanty.
Tie môžu spomaliť starnutie a často sa uvádzajú ich protirakovinové účinky.
Používa sa ako prostriedok na zlepšenie trávenia, ako aj na spaľovanie tukov. Slúži aj ako prevencia proti srdcovým a cievnym problémom. Posilňuje tiež imunitný systém. Potláča kyslosť žalúdka a zmierňuje nadúvanie. Môže nám pomôcť, ak trpíme bolesťami hlavy.
Vďaka jeho účinkom si ho môžete dopriať pravidelne.
Nie sú známe žiadne kontraindikácie ani vedľajšie účinky.
Ako správne pripraviť rooibos
Príprava je veľmi jednoduchá: čajovú lyžičku rooibosu stačí zaliať vriacou vodou a nechať lúhovať približne 3 až 5 minút. Počas tohto procesu by ste mali čaj prikryť, aby ste zabránili odparovaniu požadovaných éterických olejov, ktoré sú zodpovedné za chuť tohto nápoja.
Rooibos nie je úplne citlivý na presnú dĺžku namáčania, takže ak ho necháte trochu dlhšie, nič sa nestane.
Alebo vám nezhorkne, len získa zemitejšiu chuť. Tvrdí sa, že ak ho necháte lúhovať až 10 minút, zvýšia sa jeho antioxidačné účinky. Samozrejme, dbajte na to, aby ste nepoužívali dvakrát prevarenú vodu.
Nezasväteným sa môže zdať chuť zvláštna, ale rooibos je nakoniec u väčšiny spotrebiteľov veľmi obľúbený.
Ako ho mám podávať?
Existuje niekoľko spôsobov, ako ho konzumovať. Môžete si vybrať tradičný spôsob, ktorý praktizujú pôvodní Afričania. Jedia rooibos s mliekom a medom.
Niektoré zdroje tiež odporúčajú ochutiť ho cukrom a citrónom, v súlade s našimi tradičnými zvykmi.
